Počuli ste niekedy o „hormesis“ – v slovenčine horméze? Je to naozaj zaujímavý jav, o ktorom som prvý krát počula od Dr. Davida Sinclaira z Harvard medical school. Vo svojom výskume sa venuje dlhovekosti a hlavne tomu ako vylepšiť kvalitu nášho života ak sa nám ho podarí predĺžiť.

AUTOR

Martina Lekyr

KATEGÓRIA

 Dlhovekosť

UVEREJNENÉ

Máj 12, 2020

SOCIAL

Naplno s Martinou

Slovo „hormesis“ je odvodené z gréckeho základu „hormo“, čo znamená vzbudzovať, vzrušovať, aktivovať i excitovať. V najširšom pojatí predstavuje stav, keď sa nejaký systém významnou mierou stimuluje malými dávkami určitého faktora. V súčasnosti sa „hormesis“ (ďalej slovensky horméza) používa väčšinou len v prenesenom význame, a to pre situácie, keď malé dávky nejakého faktora pôsobia opačným spôsobom ako veľké dávky. Všeobecne sa tým myslí, že malé dávky určitý jav stimulujú, zatiaľ čo veľké dávky ho inhibujú; v biológii to môže znamenať, že malé dávky pôsobia priaznivo, veľké dávky naopak – pôsobia škodlivo. (Úvodná časť z článku TEÓRIA HORMÉZY : SKUTOČNOSŤ ALEBO FIKCIA?)

Ako teda pre nás nevedcov po lopate vysvtelíme hormézu? Jednoducho povedné slovami speváčky Kelly Clarkson – What does not kill you makes you stronger, teda čo ťa nezabije, to ťa posilní.

Jendá sa tu o vystavenie sa špecifickému stresu v špecifickom množstve tak aby sme dosiahli optimálnejšie zdravie a kondíciu nášho tela.

Spomaľme starnutie, starnime v lepšej kondícii

David Sinclair horméze venuje časť svojej knihy Lifespan, ktorú mimochodom vrelo odporúčam každému, koho zaujíma to ako sa v zdraví dožiť viac rokov, ako si skvalitniť svoje zdravie a ako vyťažiť čo najviac z fyzickej časti svojho života. Pracuje na fascinujúcom výskume, ktorý možno už v neďalekom horizonte zmení to ako sa pozeráme na starnutie. Dlhé roky venoval výskumu resveratrolu a jeho omladzujúcim účinkom. Napriek tomu, že je to vedec vie veci jednoducho a stručne vysvetliť pre nevzdelanejšieho čitateľa ako som aj ja sama. Ešte raz zdôrazňujem, jeho kniha stojí za prečítanie.

Podľa Davida Sinclaira, starnutie je vlastne choroba, ktorá sa časom bude dať liečiť ale predovšetkým sa jej bude dať predísť. Znamená to, že budeme žiť večne? Pravdepodobne nie, ale budeme vedieť predchádzať chorobám, ktoré vyplývajú s opotrebovania našich orgánov a z nepresného čítania našich génov.

Kapitola jeho knihy o dementnom pianistovi veľmi dobre opisuje prečo starnutie nastáva, čo sa pri ňom deje a o čom už teraz vieme, že jeho efektom môže zabrániť.

Kalorická reštrikcia, keď menej je opäť raz viac

Tento istý autor vo svojom odbornom článku z roku 2004 Small molecules that regulate lifespan: evidence for xenohormesis spomína kalorickú reštrikciu ako jednu z osvedčených metód na spomalenie starnutia u cicavcov, teda aj u ľudí.

Aj na stránkach AKV nájdete článok o benefitoch kalorickej reštrikcie, ktorý tiež odporúčam prečítať:

Kalorická reštrikcia je mierna redukcia denného kalorického príjmu (o 10 – 20 %), bez súčasného spôsobenia podvýživy = strava je pestrá a biologicky hodnotná a nedôjde k zníženiu kalorického príjmu len na úkor jedného makronutrienta (= sacharidy, tuky a bielkoviny). Zníženie denného energetického príjmu by malo byť rovnomerné a proporčné tak, aby ich pomery živín ostali vyvážené a neprišlo k deficitu žiadnej dôležitej zložky výživy vrátane mikroživín (= vitamíny, minerály, stopové pvky, fytochemikálie a pod.).

„Kalorická reštrikcia má nezanedbateľný vplyv na podporu zdravia a spomalenie niektorých negatívnych zmien spojených s narastajúcim vekom. V prvom rade však treba dbať na vyváženú a pestrú stravu, ako aj na dodržiavanie ostatných zásad zdravého životného štýlu.“ hovorí doktor Bukovský.

Pozitívny vplyv kalorickej reštrikcie:

  • spomaľuje degeneráciu spôsobenú vekom
  • zvýšená inzulínová senzitivita (to je dobré, nakoľko týmto predýdeme cukrovke)
  • zvyšuje bunkovú ochranu
  • minimalizuje epigenetické zmeny (o tých si povieme v ďašom z mojich článkov)
  • predchádza kardiovaskulárnym chorobám, mozgovej mŕtvici a rakovine
  • predlžuje život

Všetky tieto závery vychádzajú z testov na myšiach, muškách a kvasinkách. Vraj je veľmi ťažké nahovoriť ľudí aby sa prihlásili do štúdie, kde budú musieť hladovať. 🙂 Takisto je takéto štúdie ťažko kontrolovať, keďže by sa jednalo o dlhšie obdobie. Výsledky takejto zmeny v našich návykoch nie je vidieť zo dňa na deň.

Niektoré závery si však môžme urobiť z pozorovania. Samozrejme, že to nie ako vydať vedecký výskum, ale na to aby sme uverili pozitívnemu vplyvu toho, že máme menej jesť nám to postačí. Napríklad vedec Yosuo Kagawa zo života na Okinawe odpozoroval, že ľudia žijúci na tomto ostrove jedli približne o 20% menej kalórií ako ľudia na pevnine a ich život bol nielen dlhší ale aj zdravší – s menším percentom chorôb ako srdcovo-cievnych a cerebro-vaskulárnych ochorení.

Samozrejme, ako najvhodnejšie a zároveň najjednoduchšie opatrenie je vynechanie „prázdnych kalórií“ (= pridaný cukor a alkohol) a výrazné obmedzenie príjmu potravín, ktoré nie sú pre telo a zdravie prospešné (= príliš mastné, sladené a vyprážané jedlá). Nesmieme si však zameniť kalorickú reštrikciu s patologickým odmietaním stravy z dôvodu porúch príjmu potravy (= anorexia, anorektoidný syndróm, extrémna ortorexia a pod.)!“ hovorí ďalej doktor Igor Bukovský.

Mnohí z rád odborníkov uznávajú, že úsmevne opísaná kalorická reštrikcia alebo „život o hlade“, nie je život hodný života. 🙂 Posmievajú sa, že vraj nie je isté, že nám kalorická reštrikcia život predĺži, ale o hlade sa určite budeme cítiť, že nám život ide pomalšie!

Naše gény sa nevyvinuli na život plný komfortu

Komfort je opakom hormézy. My si všetko v živote snažíme uľahčiť, nájsť menej bolestivé, menej ťažké spôsoby života, komfortnejšie bývanie, sedačky, autá. Náš biologický dizajn nám však hovorí, že komfort nám nie je na úžitok. Sme uspôsobení na to aby sme žili v súlade s nepohodou. Kríza nás posúva k novým objavom, mierny stres umocňuje naše zmysly a pomáha nám spojiť sa s prirodzeným životom, akí mali naši predkovia, ktorí to naozaj nemali ľahké a nežili v komforte.

Hormézu vieme dosiahnuť viacerými spôsobmi:

  • cvičenie (niektoré druhy)
  • prerušovaný pôst
  • diéta s nízkym obsahom bielkovín
  • vystavenie sa teplu a chladu

Niečo o xenoherméze

Rastliny pod vplyvom stresu napríkad produkujú fantastické molekuly, ktoré my ľudia používame ako lieky na liečenie rôznych chorôb. Tieto molekuly, majú ochranné účinky na zdravie rastlín a aj naše zdravie. Dr. David Sinclair hovorí, že toto je dôkaz tzv. xenohormézy (xenohormesis). Odporúča aby sme si vyberali a jedli ovocie a zeleninu, ktoré má sýte farby (tmavozelenú, sýtooranžovú, fialovú, etc.). Znamená to, že boli vystavené stresu a ako obranný mechanizmus vyprodukovali už spomínané prospešné látky. 

Medzi tieto zázračné, zdraviu prospešné molekuly radíme:

  • kvercetín – z cibule a ovocia
  • resveratrol – z hrozna
  • aspirín – z kôry vŕby
  • metformín – z orgovánu
  • alicín – z cesnaku
  • epigallocatechin gallate – zo zeleného čaju

Výsledky štúdií by mohli naznačovať, že antioxidačná kapacita testovaných polyfenolov ako je kvercitín alebo epigallocatechin gallate je spôsobená tým, že stabilizujú bunkové membrány, a tak prispieva k ochrane buniek pri rôznych patológiách.

Len si zoberte, aké pozitívne účinky musí mať horméza na nás ľudí, keď rastliny dokážu vďaka nej takéto zázračné veci. 🙂

Moja osobná skúsenosť

Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že život plný komfortu mi nepriniesol ani satisfakciu ani pozitívny vplyv ako by som bola očakávala. Stres mal aj pre mňa vždy len negatívne konotácie. Z mojej vlastnej lenivosti a pohodlnosti som si z môjho života spravila jednu veľkú výpravu za komfortom. Výsledkom toho bolo viac sedenia na gauči a menej športu, výťah namiesto schodov, emočné jedenie namiesto toho zdravého.

Odkedy som začala mať pocit, že mi chýba energia, začala som hľadať informácie a meniť moje návyky. Narazila som aj na tieto informácie o horméze a nadchli ma – preto som sa rozhodla podeliť sa s vami o ne v tomto článku. Začala som viac športovať, zaradila som prerušovaný pôst, dávam dôraz na výživovú hodnotu toho to čo jem a začala som so studenými sprchami. Kombinácia týchto zmien spolu s kvalitným spánom, výživovými doplnkami a prácou na sebe v mentálnej oblasti priniesla očakávaný výsledok. Nielen že som zhodila pár kíl, ale cítim sa vitálnejšie a zdravšie. A to je len začiatok.

Ak sa vám tento článok páčil a chcete vedieť viac, dajte mi vedieť, rada tieto informácie ešte rozšírim. Snažila som sa ho napísať tak aby sa dobre čítal, hoci neviem, či aj napriek mojej snahe neznie trochu príliš vážne. Ak sa rozhodnete s hormézou začať aj vo vašom živote, zhodnoťte najprv váš zdravoný stav a situáciu a poraďte sa s odborníkom. Len sa uistite, že o niečom takom ako horméza už počul.